Už z rozprávania našich otcov a dedov sa dozvedáme, že aj oni za svojich mladých čias túžili po pohybe a že vo voľných chvíľach popri každodennej práci hrávali futbal. Určite nie v takej podobe, nie v takých podmienkach a nie s takými možnosťami sa hráva dnes. Futbalovú loptu im nahrádzala podomácky urobená handrová hračka podobná lopte. Bránka pozbíjaná z drúčkov a ihrisko im nahrádzala lúčka v lese nazývaná „Litviňáková“. Takto sa hrával futbal v našej obci pred druhou svetovou vojnou.
Po vzniku JRD sa začali deti a mládež schádzať pri športovaní na voľnej lúke na tzv. „Baranovu klinku“. Futbal sa hrával rekreačne, živelne, sporadicky. Občas to boli zápasy „horný konec proti dolnému“, či bieli proti cigánskym chlapcom a pod. Až v polovici 60-tych rokov (r.1964) sa začalo s výstavbou futbalového ihriska pri tzv. „Dzivčej hurke“. Ihrisko bolo ako-tak ukončené v r. 1968, avšak bolo málo využívané, pretože žiadny organizovaný šport v obci nebol a pre rekreačné športovanie bolo dosť od ruky. Je treba spomenúť, že veľkú zásluhu na vybudovaní ihriska má vtedajší riaditeľ Základnej školy Alexej Župina a vtedajší predseda MNV Jozef Ňachaj. Ihrisko nebolo príliš veľké. Prvotné rozmery vlastnej hracej plochy boli: dĺžka 84m, šírka 45m, pričom väčšinu obvodu ihriska uzatváral svah, pretože hracia plocha bola posadená medzi „Dzivču hurku“ a náprotivný svah.
Do vzniku TJ v našej obci niektorí chlapci chodievali hrávať do Dulovej Vsi. Prvým takým hráčom bol Pavel Papcun, ktorý hrával najprv ako dorastenec, neskôr aj v mužstve dospelých a to v rokoch 1966-1967. Ďalšími hráčmi v Dulovej Vsi boli Ondrej Desiatnik a Jozef Papcun.
V roku 1971 bola založená TJ v obci ako prvá športová organizácia v histórii obce a dostala názov TJ Družstevník nakoľko bola pod patronátom JRD. S rastúcim záujmom o šport v obci vzrastali aj požiadavky na vybavenie tak hracej plochy ako aj jej blízkeho okolia. Veľkosťou ihrisko nepostačovalo a tak už v 70-tych rokoch bola hracia plocha predĺžená smerom na juh o 11m a rozšírená smerom na západ o 5m. A to tak, že sa ukrojilo z „Dzivčej hurky“. Z tejto sa ukrajovalo natoľko, že „Dzivča hurka“ ako prirodzený kopec celkom zmizla. Lajnovanie čiar sa zo začiatku robilo ručne – čo bolo prácne a namáhavé, ale najmä zdĺhavé a neúhľadné. Preto členovia svojpomocne zhotovili mechanickú lajnovačku na kolieskach. V polovici 70-tych rokov boli okolo ihriska vybudované bariéry z oceľového rúrkového materiálu.
V jeseni r. 1975 bol položený základný kameň na výstavbu sociálno-hygienického zariadenia pre športovcov, tzv. šatní. Do tohto objektu bolo investovaných 650 000Kčs. Šatne majú samostatný zdroj vody. Stavebné práce boli ukončené na jar r. 1979 a odvtedy sú v užívaní TJ.
